Porucha autistického spektra sa radí medzi neurovývojové poruchy so skorým nástupom. Ovplyvňuje správanie, náladu a kogníciu. Zmena stravy, dodržovanie diéty ovplyvňujú mikrobióm, ktorý môže zmierniť behaviorálne symptómy spojené s autizmom.

Výživa zohráva veľmi dôležitú úlohu v neurovývoji. Narastá počet vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú vplyv výživy nielen na rozvoj neurovývojových porúch, ale aj pri ich liečbe. Porucha autistického spektra je neurovývojová porucha so skorým nástupom a môže pretrvávať až do dospelosti. Medzi kľúčové symptómy patria sociálne deficity, komunikačné deficity a stereotypné správanie. Genetické štúdie preukazujú spoločnú genetickú etiológiu autizmu a ADHD. K rozvoju týchto neurovývojových porúch prispieva kombinácia genetických a environmentálnych faktorov.

Koncept eliminačnej diéty

Skupina holandských vedcov vo svojej štúdii¹ pojednávali o vplyve eliminačnej diéty pri poruche autistického spektra a ADHD. Úprava stravy u ľudí trpiacich autizmom je hlavne na základe eliminačnej diéty, ktorá sa stanovuje vykonaním testu na potravinové senzitivity a alergie.

Ako hlavný mechanizmus vplyvu stravy na neurovývoj bola označená os mikrobióm –  črevo – mozog, ktorá zahŕňa komplexné interakcie medzi viacerými systémami (metabolický, imunitný, endokrinný a nervový). Kedysi bol koncept eliminačnej diéty zavedený na diagnostiku a liečbu potravinových senzitivít a alergií. Hlavným využitím eliminačnej diéty je zistiť, ktoré potraviny spôsobujú alebo zhoršujú nežiaduce reakcie organizmu. Neskôr sa začali odlišnosti v správaní považovať aj za nežiaduce reakcie na jedlo. Odborníci v odbore psychiatrie veria, že eliminačné diéty a testy na potravinové alergie a senzitivity môžu pomôcť identifikovať potraviny, ktoré prispievajú k duševným poruchám, poruchám súvisiacich so správaním a s kognitívnymi funkciami.

Eliminačná diéta pri poruche autistického spektra

Pri poruche autistického spektra sa odporúča eliminačná diéta hlavne bezlepková a bezkazeínová. Pri týchto diétach je dôležité dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín. Nedostatok daných výživových prvkov sa môže vyskytnúť až po dlhodobom vylúčení daných potravín.

Eliminačná diéta sa preukazuje byť prospešná hlavne u ľudí, ktorí trpia tráviacimi problémami. Zameranie týchto dvoch diét pri autizme vychádza z problémov s tráviacim traktom, ktoré sa bežne vyskytujú u ľudí s autizmom. Problémy s tráviacim traktom sa vyskytujú v dôsledku zvýšenej črevnej permeability (presakujúce/deravé črevo).

Tento jav bol preukázaný vedcami de Magistris L. a kol. v štúdii², kde bol porovnávaný tráviaci trakt so zdravými pacientami. Existujú výskumy, ktoré preukazujú, že autizmus súvisí s potravinovou alergiou a senzitivitami. Poskytuje to pohľad, že pre ľudí s autizmom je dôležité vykonať testy na potravinové alergie alebo senzitivity a zaradiť do životného štýlu eliminačnú diétu.

Typy eliminačných diét u ľudí s autizmom

V našom organizme sa nachádzajú prírodné látky opioidy. Sú to látky, ktoré sa zúčastňujú regulácie odpovede organizmu na stres, príjem potravy, nálady, učenie, pamäť a imunitné odpovede. Zvýšená intestinálna permeabilita môže podporovať prienik bielkovín s opioidnou aktivitou a môžu ovplyvňovať procesy v mozgu. Vylúčenie potravín obsahujúcich tieto bielkoviny môže znížiť aktivitu opioidov v mozgu, čím sa znížia vlastnosti autizmu.³

Bezplepková eliminačná diéta

Bezlepková eliminačná diéta zahŕňa vyradenie všetkých potravín obsahujúcich lepok (pšenica, ovos, jačmeň a raž).

Bezkazeínová diéta

Bezkazeínová diéta zahŕňa vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov. Kazeín je bielkovina, ktorá sa bežne vyskytuje v mlieku. Po období eliminácie sa môžu potraviny začať postupne zaraďovať do jedálnička, aby sa otestovalo, či prispievajú k symptómom.

Mikrobióm a autizmus

Novým fenoménom v oblasti výskumu autizmu je os mikrobióm – črevo – mozog. Črevná mikroflóra sa podieľa na regulácii chuti do jedla, využívaní energie, trávení a vstrebávaní živín. Okrem toho náš mikrobióm zohráva kľúčovú úlohu v zdraví, ovplyvňuje imunitný systém, metabolizmus liekov a ochranu pred patogénmi. Jeho narušenie (dysbióza) je spájaná so zápalovými ochoreniami čriev, rakovinou, obezitou, metabolickým syndrómom a neurologickými poruchami.

Štúdie na zvieratách ukazujú, že zloženie mikrobiómu má vplyv, ktorý presahuje ochorenie, ale určuje náladu, stresovú reakciu a niekoľko aspektov správania. Spolu s centrálnym nervovým systémom sa mikrobióm vyvíja pri narodení počas citlivých vývojových období. To znamená, že optimálny vývoj funkcie mozgu a nervov, môže závisieť od zdravia mikrobiómu. Strava je dôležitým faktorom zloženia a fungovania črevnej mikroflóry.

Dostupné možnosti testovania v pohodlí domova

V súčasnosti je zostavenie eliminačnej diéty pomerne jednoduché a efektívne, a to aj prostredníctvom testov na potravinovú intoleranciu. Testy na potravinovú senzitivitu indikujú zvýšenú úroveň protilátok na určitú potravinu alebo potraviny, na zakláde čoho sa správne nastaví eliminačná diéta. 

Eliminačnú diétu je možné nastaviť aj pomocou našich testov potravinovej intolerancie Food Detective a Food Print. Veľkou výhodou týchto testov je ich jednoduchosť a spoľahlivosť. Vďaka pár kvapkám krvi viete na mnoho potravín otestovať seba alebo vaše dieťa nad 2 roky a prísť tak na koreň problémov.

Úspechy eliminačnej diéty pri rozličných ochoreniach vo svete

Nežiaduce problémové potraviny majú zásadný vplyv na rôznych ochoreniach. Práve eliminačná diéta pomáha pri týchto chorobách:

• Reflux, pálenie záhy, GERD
• Dyspepsia/porucha trávenia
• Nevoľnosť a vracanie
• Bolesť brucha
• Grganie, nadúvanie, plynatosť
• Žlčové kamene
• Zápcha a/alebo hnačka
• Syndróm dráždivého čreva
• Priberanie/úbytok hmotnosti
• Kožné vyrážky (chronické) a/alebo akné
• Celiakia alebo Crohnova choroba
• Autizmus, ADHD
• Únava a/alebo ospalosť

Vďaka eliminačnej diéte pacienti s vyššie uvedenými ochoreniami zaznamenali úplné alebo výrazné zlepšenie.

¹ Ly, V., Bottelier, M., Hoekstra, P.J. et al. Elimination diets’ efficacy and mechanisms in attention deficit hyperactivity disorder and autism spectrum disorder. Eur Child Adolesc Psychiatry 26, 1067–1079 (2017). https://doi.org/10.1007/s00787-017-0959-1

² de Magistris, L., Familiari, V., Pascotto, A., Sapone, A., Frolli, A., Iardino, P., Carteni, M., de Rosa, M., Francavilla, R., Riegler, G., Militerni, R., & Bravaccio, C. (2010). Alterations of the Intestinal Barrier in Patients With Autism Spectrum Disorders and in Their First-degree Relatives. Journal of Pediatric Gastroenterology & Nutrition, 51(4), 418–424. https://doi.org/10.1097/mpg.0b013e3181dcc4a5

³ CHRISTISON, G. W., & IVANY, K. (2006). Elimination Diets in Autism Spectrum Disorders. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics, 27(Supplement 2), S162–S171. https://doi.org/10.1097/00004703-200604002-00015

Zdroje:

Autism, An Extreme Challenge to Integrative Medicine. Part II: Medical Management. (2002). Alternative Medicine Review, Volume 7 (Number 6).

Cade, Robert , Privette, Malcolm , Fregly, Melvin , Rowland, Neil , Sun, Zhongjie , Zele, Virginia , Wagemaker, Herbert and Edelstein, Charlotte(2000) 'Autism and Schizophrenia: Intestinal Disorders', Nutritional Neuroscience, 3: 1, 57 — 72

Neuroglial Activation and Neuroinflammation in the Brain of Patients with Autism. (2005). Annals of Neurology, Vol 57.